Človek sa v jednom kuse kdesi ponáhľa. Ani sa poriadne neobzrie a mládí v čudu, „oslava“ ďalších okrúhlych narodením predo dvermi (ako keby bolo čo oslavovať) a slovná zásoba oplývajúca najčastejšie vetami ako: „dnes nie, dnes nemám čas,“ či „jasné, stretneme sa, keď budem mať trošku voľnejšie“ alebo úsporne, pochopiteľne pre nedostatok času vôbec na zdĺhavé vety: „nestíham.“ A kamže sa tak stále ponáhľame?
Schválne, ak by ste mali popísať moment či udalosť, ktorá vám utkvela v pamäti aj po rokoch, asi by to neboli hodiny presedená na Facebooku, ani tretia párty v tom istom týždni, ktorú si pre zvýšenú hladinu promile ťažko pamätáte čo len na druhý deň, ani ôsmy štvrtok v roku, kedy ste boli celý deň v práci, ani učivo z predmetu, nad ktorým ste sedeli tri dni a tri noci, dokonca ani štvrtá dovolenka v Chorvátsku. Takže kam a načo, preboha, ste sa to ponáhľali?
Niečo si však predsa len budete pamätať. Niečo, kedy ste sa naopak neponáhľali vôbec. Budete si pamätať prvý bozk, nenahraditeľný čas strávený s niekým blízkym, možno aj knihu, ktorú ste si čítali z chuti, nie z povinnosti, bezstarostné detské hry, keď ste boli malí a nevedeli ani, čo to sú hodinky, vyhratý hokejový šampionát, koncert, dlhý rozhovor len tak o živote s niekým, koho ste videli prvýkrát, nedeľné popoludnie v meste na káve a zmrzline, polyhovanie pod stromom v záhrade pri východe slnka, prechádzku po pláži, ale aj v okolí domova, kde to dobre poznáte, ktorú ste si užili pokojne aj sami, pri ľahkom letnom vánku, hrejivých slnečných lúčoch a obľúbenej hudbe, ktorú si púšťate stále dookola a stále vám vyčarí úsmev na tvári. Budete si pamätať veci, pri ktorých vám nebolo ľúto zastaviť sa a jednoducho si ich užiť. Nech to stojí času, koľko len chce. Niečo, a nech to znie akokoľvek plytko, do čoho ste vložili svoje srdce a tak zastavili čas. Som vďačná za všetky tie okamihy, keď sa mi s týmto ľudským výmyslom podarilo vybabrať a dať si proste pauzu. A bolo to také jednoduché, nemuselo to byť ani veľkolepé, väčšinou dokonca zadarmo, bez zvláštnej prípravy či pomôcok, len trošku zastať. Áno, najlepšie veci sú tie najjednoduchšie. Buďte preto takí dobrí a zastavte niekedy aj ten svoj čas, stojí to zato.
