Byť výnimočný

Autor: Slavomíra Henčeková | 8.8.2014 o 8:00 | (upravené 9.8.2014 o 22:33) Karma článku: 9,34 | Prečítané:  1183x

Chcete byť výnimočný? Cítite sa dôležito, pretože pracujete na pozícii team leader, assistant hotel manager, success factor consultant či dokonca sandwich artist? A pritom pracujete v kancelárii s bandou ďalších podobne postihnutých, zaskakujete za prevádzkara a recepčnú v hoteli, konzultujete úspešné faktory (čo ja viem, čo to znamená, to už fakt nedávam) alebo jednoducho nakladáte syr, šunku a zeleninu do chleba. Byť výnimočným totiž nie je ničím výnimočným.  

Kamarátka mi minule povedala, že ide známym na trojdňovú svadbu, ktorá bude zahŕňať rafting, hromadný ranný beh, stanovačku, opekačku, vysokohorskú turistiku a  snáď aj povinný bungee-jumping. A keď ich neklepne, možno sa aj medzi tými všetkými aktivitami stihnú vziať. Alebo aj nie, čo tam po tom, hlavne, že majú svadbu, o ktorej budú všetci hovoriť.

Jedna známa neznáma si takmer v štyridsiatke, s troma deťmi na krku, ale predsa, spravila Bc. titul na pobočke katolícke univerzity vedľa úradu práce v meste, ktoré musíte na mape usilovne hľadať. Spomenie to pri každej príležitosti, pri ktorej sa to len dá, ako napríklad: „Nie si hladná?“ Nie, ale pripomenulo mi to, ako sme sa slávnostne najedli s bývalými spolužiačkami po našej promócii, keď som dostala titul bakalárka sociálnej práce. To bola ale žranica.“ Nikdy si totiž nemyslela, že bude patriť medzi vysokoškolsky vzdelaných. Že elita národa.

Kolegyňa bola na dovolenka na nejakom malom tropickom ostrove, ktorého názov si nepamätám. Vraj to bolo „to najlepšie, čo kedy zažila, perfiš, husté, rozprávka, raj na zemi.“ Jej manžel mi povedal, že polovicu dovolenky presedela na záchode a z tej druhej väčšinu času stála pri sporáku, lebo jedlo v reštike bolo bohovo drahé.

Susedov syn z druhého poschodia pracuje v Bruseli. Chalaň zo šestky je gay a tá puberťáčka z osmičky bola pred troma rokmi v superstar. Už ani neviem, ako sa volá. Na prízemí napísal týpek knihu. Odbornú. Len jej nikto nerozumie, lebo sa snažil pri písaní byť čo najerudovanejší a tak aplikoval zaveľa pitoresktných fundovaných termínov.

Veríme Tajomstvu, že ak budeme intenzívne v niečo veriť, splní sa to. Veríme, že raz vyhráme v lotérii a náš život sa zmení od základov alebo že aspoň zbohatneme á la Kyiosaki. Veríme, že raz budeme úspešní, že nás budú ostatní uznávať. Veríme, že si jedného dňa nájdeme ideálneho partnera. Snívame o tom, ako budeme cestovať po svete a veríme, že sa tak raz stane.

Na snoch nie je nič zlé, len neviem, od kedy sa z normálnosti stala nudnosť a z výnimočnosti samozrejmosť. Ale niekedy by bolo fajn sa na všetky tie sprostosti vykašľať. Občas je život jednoducho o tom, že si pekne v kostole v sobotu v kruhu najbližších vezmete toho, koho milujete, možno nikdy nevyštudujete, na dovolenku pôjdete na Liptovskú Maru, občasne do Chorvátska, nikdy nebudete v telke a možno ani nenapíšete knihu. Možno budete chodiť každý deň do práce, cez víkendy trochu do prírody, občasne s kámošmi na pivo. To ale neznamená, že si ho neužijete. Možno práve naopak. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?