Keby som bola Radoslavom Procházkom

Autor: Slavomíra Henčeková | 14.6.2014 o 22:11 | (upravené 9.8.2014 o 22:33) Karma článku: 7,72 | Prečítané:  1229x

Keby som bola Radoslavom Procházkom, môj život by bol iný. Iný nielen v tom menej prozaickom zmysle, ako že by som čúrala po stojačky, futbal by mi išiel o čosi lepšie a ráno v zrkadle by ma trápilo každým dňom čím redšie osídlenie vlasov na mojej hlave, ale aj v pragmatickom zmysle s výhodami lepšieho vzdelania, väčšieho množstva publikácii či vyššieho platu. Keby som bola Radoslavom Procházkom, malo by to mnoho výhod, no zrejme aj nevýhodu čím ďalej tým horšieho spania. 

Keby som bola Radoslavom Procházkom, netrápilo by ma financovanie mojej prezidentskej kampane, pretože by som sama vedela, ako to v skutočnosti bolo a nad bludmi médií a preludmi menej úspešných kolegov z politiky by som sa akurát tak mohla zasmiať. I keď niekedy by mi z toho bolo skôr do plaču. Keby som bola Radoslavom Procházkom, vedela by som, že nemá zmysel dávať najavo, čím sa trápim. Nech ma radšej majú za nafúkanca než za citlivku alebo slabocha. Najviac by ma ale trápilo to, že by som vedela, ako ľuďom na Slovensku pomôcť nasmerovať sa správnym smerom (úplne opačným od SMERu), no nevedela by som ich presvedčiť o tom, že to viem a že to s nimi myslím dobre. Neštvalo by ma, že nie som prezidentom, ale to, že mi ľudia dostatočne neverili na to, aby mi tú šancu dali.

Keby som bola Radoslavom Procházkom, mala by som v hlave poriadny zmätok. Nevedela by som, ako ľuďom vyhovieť. Raz by mi vyčítali priveľké uzurpovanie si pozornosti, inokedy zase že chcem zdrhnúť z parlamentu a vyhýbam sa médiám. Alebo by mi vyčítali, že sa nevyjadrujem, keď treba a inokedy zas, že som mala byť radšej ticho. A keby som ticho bola, povedali by mi, že kto mlčí, svedčí.

Keby som bola Radoslavom Procházkom, vedela by som, že chcem ľuďom pomôcť a urobiť to pre dobrý pocit z dobre odvedenej práce, a preto, aby sa tu žilo o čosi lepšie nielen mne, ale všetkým. Keby som bola Radoslavom Procházkom, začala by som ale pochybovať, či má vôbec zmysel snažiť sa, keď vám všetci len hádžu polená pod nohy a pomaly sa vám začínajú otáčať chrbtom. Keby som bola Radoslavom Procházkom, nevedela by som, ako mám všetkým vyhovieť.

No keby som bola Radoslavom Procházkom, dúfam, že by som časom prišla na to, že vyhovieť všetkým sa nedá a jediné, čo musím spraviť, je ísť si svojou cestou a sústrediť sa na to, čo je skutočne podstatné a kvôli čomu som sa na túto šialenú cestu pustila. A toto by som si pripomínala každý jeden deň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?