Môj prezident

Autor: Slavomíra Henčeková | 11.3.2014 o 14:54 | (upravené 9.8.2014 o 22:31) Karma článku: 12,39 | Prečítané:  1481x

V podstate som ateista. Teda, nikdy som neinklinovala k žiadnemu náboženstvu, tak to zjednodušene vyjadrujem takto. Nikdy by som preto nevolila KDH, jednoducho to striktne nesedelo mojej i keď nejasnej, ale mládeži vlastnej, politickej a životnej orientácii. Človek mieni, človek aj mení.

 

Pred pár rokmi pri parlamentných voľbách som svoj názor prehodnotila. Objavil sa tam totiž jediný kandidát, ktorý stál za to ísť vôbec voliť. V politike zaviedol nevídané nóvum - nerobil rozdiely v tom, kto je akého vyznania, politického zamerania, či je v opozícii alebo koalícii, jednoducho sa k veci staval vždy tak, ako to už z jej často opomínanej logiky vyplýva. Vecne.

Postupom času som sa nezávisle na politickom dianí tak vzdialenom od mladosti a radostí s ňou spojených, dostala počas štúdia k jeho knihám o ústavnom práve, ale aj spoločnosti a štáte ako takom. Aj vďaka ním som sa viac začala zaujímať o ústavné právo a moja nejasná cesta štúdiom práva zrazu začala naberať jasnejšie kontúry. Následne som na námet jeho knihy Ľud a sudcovia v konštitučnej demokracii," ktorá ma ako jedna z mála v tom čase podnietila ku kritickému mysleniu, zakrpatievajúcemu priamoúmerne s formálne správnym postupom v štúdiu, napísala prácu v rámci študentskej vedeckej odbornej činnosti. Neskôr som túto súťaž vďaka prvotnému know-how a skúsenosti s ním spojenej vyhrala. Ale o mňa tu nejde. Vlastne tak trochu. Veci sa totiž odvtedy postupne vyvíjali tak, že som sa napokon dostala až na katedru teórie práva na Právnickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, kde momentálne pôsobím, ale čo je dôležitejšie, podarilo sa mi v živote nájsť smer, ktorým sa chcem uberať.

To, že som aspoň raz mala koho voliť zas spôsobilo, že som sa začala zaujímať o politické dianie, začala som viac písať, začala som sa viac zaujímať o priestor spoločný než ten môj egoisticky súkromný. O pár dní bude možnosť poďakovať sa tomuto človeku za tento nevídaný pozitívny vplyv z politických kruhov hlasom vo voľbách za prezidenta. A presne tak aj spravím, hoci mi cesta k voľbám bude trvať osem hodín, keďže ma podmienky pre mladých na Slovensku dočasne prinútili odísť do zahraničia. A viem, že nie som jediná.

Dúfam, že aj iní mladí ľudia budú raz mať možnosť nájsť svoj vzor v politikovi. Možno som prílišný idealista, ale Slovensko by sa mi páčilo oveľa viac, keby na jeho čele stál chalan z Petržalky, ktorý študoval právo na mojej alma mater Univerzite Komenského, doktorát ako najmladší v tristoročnej histórii získal na Yale, poskytuje právne rady zadarmo na portály rodinka.sk, nemení manželku za novší model so stúpajúcim finančným obnosom na účte, je pedagógom na trnavskej univerzite (očividne z presvedčenia a preto, že chce učiť, nie pre mizerný plat), adoptoval dieťa v Afganistane, ktorému platí vzdelanie, všetky úspory minul na prezidentskú kampaň, ale aj počúva Nicka Cavea, za obľúbenú filmovú hrdinku označil Hermionu Grangerovú z Harryho Pottera a ak vyhrá, rád by skúsil stage dive do publika. Nie je to práve ten, na koho sme my mladí tak dlho čakali? Mladí si totiž nezaslúžia istoty, ale pozitívne vzory. Voláme po zmene, ale prehliadame toho jediného, ktorý ju dokáže zrealizovať. Len človek mladý duchom ma totiž dosť guráže, síl a odhodlania zmenu uskutočniť.

Mám sen. Sen, že sa Radoslav Procházka stane prezidentom. Možno to znie nereálne, ale aj sny sa niekedy plnia. Martin Luther King by vedel o tom rozprávať.

P.S.: vraj ak chcete odkazovať na knihu a nárokovať si províziu z jej predaja, je to potrebné uviesť v blogu. Tak uvádzam, že províziu nechcem, radšej si to bez nátlaku prečítajte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?