Prosím vás, zvoľte prezidenta

Autor: Slavomíra Henčeková | 23.2.2014 o 16:13 | (upravené 9.8.2014 o 22:29) Karma článku: 27,00 | Prečítané:  5766x

Onedlho volíme prezidenta. Človek by čakal, že si tento fakt uvedomili už aj tí pomalší z nás. Ale asi to bude trošku inak.

 

Prezidenta, dámy a páni. Hlavu štátu. Vrchného veliteľa ozbrojených síl. Tú osobu, ktorá bude možno v jeden temný deň rozhodovať o vašom živote tým, že vyhlási vojnu. Toho, čo podpisuje a môže vetovať a pripomienkovať zákony. Toho, čo bude našu rodnú hrudu zastupovať v zahraničí. Týpka, ktorý menuje vysokých funkcionárov, profesorov, možno rozhodne o amnestia chlapa, ktorý vám znásilnil dcéru. Alebo vymenuje toho sudcu, ktorý toho chlapa pustí z lochu. Že príliš katastrofický scenár? Nie, krutá realita. Ale myslite si o tom, čo chcete. Čokoľvek bude pokrok. Nech už idete voliť kohokoľvek, spýtajte sa sami seba, prečo práve jeho/ju? Ono to znie možno banálne, veď vy predsa máte veľmi jasno v tom, prečo. Ste vzdelaní, inteligentní ľudia s vlastným názorom na politické dianie a svet, poväčšine mladí, máte život a skvelú kariéru pred sebou, ste ambiciózni, niekde v kútiku duše cítite, že môžete zmeniť svet. Ja vám to neberiem, tiež si o sebe myslím, že som druhý Neo, len stále na niečo čakám (asi na ten druhý život). No napriek tomu, že som svojho kandidáta mala už dávno vybratého, hľadanie odpovede na túto otázku vo vnútornom dialógu so sebou samou kdesi na ceste domov v MHD mi privodilo pohľad do blba a možno aj akési mimovoľné šomranie si popod fúz, pre ktoré ma ostatní spolucestujúci mali určite za vhodnú kandidátku na zápis do občianskeho preukazu. Čo už, dubito ergo cogito, cogito ergo sum, hovorím si. Aj za cenu zhoršenia imidžu v očiach neznámych ľudí. K čomusi som predsa len dospela. Volíme prezidenta (zase ten blbý obvious fact, ale ono väčšinou najlepšie riešenie je to najjednoduchšie). Deň predtým som pozerala Prostřeno. Nevedela som pochopiť, prečo tam lezú ľudia, ktorí jednoducho nevedia variť. Spomenula som si pri tejto príležitosti na Hviezdnu rotu Superstar. A popritom som natrafila na prieskum, ktorý hovorí, že Kiska už pomaly predbehol Fica. Nesúď bezdôvodne. Tak som si pozrela Kiskove videá na youtube. V nich väčšinou rozprával o tom, ako začínal s podnikaním a koľkokrát musel padnúť na hubu, aby napokon uspel a stal sa z neho úspešný podnikateľ a napokon zakladateľ úspešnej charity. Ale to už predsa viete, veď vy máte v týchto veciach predo mnou náskok, a videá ste si pozerali už vtedy, keď Kiska oznámil, že bude kandidovať. Dokonca ste Kisku videli aj naživo na TEDx-e či obdobnom z podujatí, ktoré z vás šmahom ruky spraví šikovnejších, inteligentnejších a hlavne skúsenejších ľudí s jasným cieľom a motivačným mottom na každý deň. Hotový Kyiosaki! Ale aby ste si nemysleli, toho čítam aj ja. Ešte som si spomenula na čarovné momenty pôsobenia Sulíka ako predsedu parlamentu, kedy nevedel, ktorý čudlík na čo slúži. Alebo Radičovú, ktorá síce všetko dobre myslela, ale ničomu sa moc nerozumela. Keď raz pôjdem na operáciu, budem chcieť toho najlepšieho chirurga, akého nájdem. Keď budem voliť prezidenta, očakávam to isté. V prvom rade odbornosť. Bez ohľadu na dobré úmysly, ktoré prezentuje, keď raz nevieš, nevieš (hľa Riško a Ivetka). Že ak chceš, naučíš sa? Nepochybne. Ale nemyslím si, že je dobrým štartom na získavanie primárnych politických a odborných skúseností práve úrad prezidenta. Aj pán Kiska priznáva, že najprv musel mnohokrát zlyhať, aby uspel. A vy ho zvolíte, aby ste mu túto vysoko pravdepodobnú šancu zlyhať, keďže ide o jeho prvý politický pokus, dali. Dáva vám to zmysel? Mne teda nie. Neštvalo vás, keď vás za študentských čias vyrazili zo skúšky len preto, že ste niekomu nepadli do oka? Vtedy ste sa bili päsťami do pŕs a upozorňovali na do neba volajúcu nespravodlivosť. Veď ako môžu byť sympatie viac než odbornosť? Ľudia nechcú voliť Procházku vraj preto, že pôsobí arogantne. Aj dobrý Will Hunting pôsobil na prvý pohľad ako hovädo, no nič to nezmenilo na fakte, že bol matematický génius. A snáď ste si nakoniec všimli, že hovädom vôbec nebol. Ak neviete prekusnúť Procházkovo žuvanie žuvačky, mali ste byť so mnou pred časom na odbornej diskusii o postavení prezidenta na pôde Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Ten arogantný Procházka tam v preplnenej učebni zahliadol mladú dámu, ktorá si nemala kde sadnúť a preto postávala pri stene. Postavil sa a ponúkol jej stoličku. Zvyšok diskusie stál. Ani blog o tom nenapísal. A za filantropa sa tiež nenominoval.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?