Moja posledná spomienka na Ľubu Kolesárovú

Doktorku Kolesárovú som nepoznala nijak zvlášť osobne, ale i tak som vždy mala pocit, ako keby sme boli staré známe. Mala som s ňou tú česť v druhom ročníku v letnom semestri v rámci predmetu finančné právo, vyučovaného na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde až do smrti svojho manžela pôsobila. Hneď na prvej hodine ma zaujala, keď vyriekla, že sa tu predsa nebudeme bifliť žiadne (odpusťte mi ten výraz) pi*oviny, ktoré si aj tak nezapamätáme a skúsime si povedať niečo, čo nám bude do budúcna aspoň trochu užitočné. Nie som expert na dane a zrejme nikdy ani nebudem, ale aspoň páru o tom, o čo v nich ide, si pamätám z toho druhého ročníka. Mala som rada tie semináre. Boli iné ako čokoľvek, na čo som počas dovtedajšieho, ale aj ďalšieho štúdia natrafila. A to kvôli nej. Nebála sa použiť silné slová tam, kde boli potrebné, ale to nie je podstatné. Vedela povedať na rovinu, čo si myslí o ľuďoch, bola vtipná, no strieľať si vedela aj zo seba a vedela byť aj priateľská a nápomocná a oceniť najmä to, že sa človek nebál prezentovať a povedať svoj názor. Ale čo ma bavilo najviac - bola svojská, jedinečná, nechcela byť dokonalá, na nič sa nehrala, zároveň mala skutočný prehľad a bola nepochybne výbornou špecialistkou v obore, bez ohľadu na to, koho obhajovala a aký máte na to osobný názor (nechajte si ho, prosím, pre seba). Právo na obhajcu má každý a je prácou advokáta toto právo každého umožniť. Dokazuje to len to, že sa nebála žiadnej výzvy. Spomínam na naše posledné stretnutie. Mali sme si dať zapísať známky z finančného práva. A tak sme došli aj so spolužiakom do jej kabinetu, kde nás privítala slovami: "Zamknite, už na vás čakám" a jednu sme si zapálili na okne (ja viem, že sa to nemá, ale v škole fajčí i tak fúra ľudí a akosi mi takéto porušovanie pravidiel nevadí). Ja síce už nejaký čas nefajčím, ale na česť jej pamiatke si jednu zapálim. Tak doktorka Kolesárová, odpočívajte v pokoji, svet prišiel o ďalšiu silnú, jedinečnú a nebojácnu ženu. Česť jej pamiatke a úprimnú sústrasť všetkým príbuzným a známym. "Na živote milujem tú rozmanitosť. Každý deň ma naserie niekto iný." (Ľ. K.)