Nebojme sa zastaviť čas

Autor: Slavomíra Henčeková | 18.5.2012 o 10:25 | (upravené 9.8.2014 o 22:28) Karma článku: 8,64 | Prečítané:  687x

Tiež sa vám stáva, že sa ráno zobudíte na piaty budík, ak vôbec, snažíte sa do seba hodiť prinajlepšom jogurt, friškom sa obliecť, náležite pohlaviu, orientácii a fyziologických predispozícií namaľovať, klusom na autobus, resp. za hranicou zákona autom, so spŕškou nadávok kvôli zápche, rýchlo do práce, či do školy, v nej obed, nestihnuteľný v čase naň vymedzenom, na nákup, domov, za rodinou, či priateľmi, pre náruživcov možno nejaký ten kúsok pohybu v na to špeciálne určenom zariadení, kde ste si kúpili pernamentku, aby ste sa dokopali doň chodiť alebo nedajbože na čerstvom vzduchu, na, ehm, 5 min na Facebook, príprava na ďalší deň, ktorú aj tak nestíhate, raz za čas vypadnúť s podobne nestíhajúcimi, ale tuho odolávajúcimi, na nejaké to pivko, dve, tri, vodečku, dve, tri ... treba piť rýchlo, veď ktovie, kedy budete mať zase čas, spať, a zase vstávať, s riadnou opicou alebo bez nej, v závislosti od stupňa uvedomenia a zase dookola ... tuším tomu nadávajú každodenný stereotyp.

 

 

Človek sa v jednom kuse kdesi ponáhľa. Ani sa poriadne neobzrie a mládí v čudu, „oslava“ ďalších okrúhlych narodením predo dvermi (ako keby bolo čo oslavovať) a slovná zásoba oplývajúca najčastejšie vetami ako: „dnes nie, dnes nemám čas,“ či „jasné, stretneme sa, keď budem mať trošku voľnejšie“ alebo úsporne, pochopiteľne pre nedostatok času vôbec na zdĺhavé vety: „nestíham.“ A kamže sa tak stále ponáhľame?

 

Schválne, ak by ste mali popísať moment či udalosť, ktorá vám utkvela v pamäti aj po rokoch, asi by to neboli hodiny presedená na Facebooku, ani tretia párty v tom istom týždni, ktorú si pre zvýšenú hladinu promile ťažko pamätáte čo len na druhý deň, ani ôsmy štvrtok v roku, kedy ste boli celý deň v práci, ani učivo z predmetu, nad ktorým ste sedeli tri dni a tri noci, dokonca ani štvrtá dovolenka v Chorvátsku. Takže kam a načo, preboha, ste sa to ponáhľali?

 

Niečo si však predsa len budete pamätať. Niečo, kedy ste sa naopak neponáhľali vôbec. Budete si pamätať prvý bozk, nenahraditeľný čas strávený s niekým blízkym, možno aj knihu, ktorú ste si čítali z chuti, nie z povinnosti, bezstarostné detské hry, keď ste boli malí a nevedeli ani, čo to sú hodinky, vyhratý hokejový šampionát, koncert, dlhý rozhovor len tak o živote s niekým, koho ste videli prvýkrát, nedeľné popoludnie v meste na káve a zmrzline, polyhovanie pod stromom v záhrade pri východe slnka, prechádzku po pláži, ale aj v okolí domova, kde to dobre poznáte, ktorú ste si užili pokojne aj sami, pri ľahkom letnom vánku, hrejivých slnečných lúčoch a obľúbenej hudbe, ktorú si púšťate stále dookola a stále vám vyčarí úsmev na tvári. Budete si pamätať veci, pri ktorých vám nebolo ľúto zastaviť sa a jednoducho si ich užiť. Nech to stojí času, koľko len chce. Niečo, a nech to znie akokoľvek plytko, do čoho ste vložili svoje srdce a tak zastavili čas. Som vďačná za všetky tie okamihy, keď sa mi s týmto ľudským výmyslom podarilo vybabrať a dať si proste pauzu. A bolo to také jednoduché, nemuselo to byť ani veľkolepé, väčšinou dokonca zadarmo, bez zvláštnej prípravy či pomôcok, len trošku zastať. Áno, najlepšie veci sú tie najjednoduchšie. Buďte preto takí dobrí a zastavte niekedy aj ten svoj čas, stojí to zato.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?